Vakcinácia
24. října 2017

Najčastejšie endoparazity psov a mačiek

Parazit môžeme definovať ako paraziticky žijúci organizmus, ktorý žije na úkor iného organizmu a svojím životným cyklom je s ním dlhší alebo kratší čas tesne naviazaný. Podľa toho či parazituje na tele alebo v jeho vnútri, rozdeľujeme parazity na ektoparazityendoparazity.  Systematicky ich delíme na protozoá (jednobunkové parazity), helminty (oblé a ploché červy), hmyz a pavúkovce (insecta , arachnida).

Vo vzťahu parazita a hostiteľa rozlišujeme medzihostiteľa, definitívneho hostiteľaparatenického hostiteľa.

Medzihostiteľ  je organizmus, v ktorom sa rozvíja larválne štádium parazita a niekedy aj nepohlavne rozmnožuje.

Definitívny hostiteľ (konečný) je organizmus, v ktorom parazit pohlavne dozreje a pohlavne sa rozmnožuje.

Paratenický hostiteľ – organizmus, ktorý nie je nevyhnutný pre vývin parazita, avšak má schopnosť ich v sebe zhromažďovať.

Parazity môžu poškodzovať organizmus viacerými spôsobmi

  • Priame poškodenie tkanív
  • Dráždenie
  • Upchatie životne dôležitého orgánu
  • Atrofia tkanív vplyvom tlaku parazita
  • Toxický účinok
  • Odoberanie potravy a živín
  • Prenos iných ochorení (protozoárne, vírusové, bakteriálne)
  • Znižujú odolnosť organizmu

Jednobunkové parazity

Toxoplazmóza (Toxoplazma gondii)

Medzihostiteľom sú všetky stavovce, vrátane človeka.  Nachádzame ich vo všetkých bunkách mimo erytrocytov.

Definitívny hostiteľ je mačka a mačkovité mäsožravce. Lokalizácia parazita je v tenkom čreve.

Vývinový cyklus parazita je nepriamy a prebieha cez viacerých medzihostiteľov.  Za istých okolností môže vývin prebehnúť  bez striedania medzihostiteľov len v mačke.

Ak mačka prehltne surové mäso s cystami (napr. uloví infikovanú myš), v jej tráviacom trakte sa uvoľnia nezrelé štádiá Toxoplaiem, preniknú do epitelových buniek  čreva, kde dokončia svoj vývin. Vzniknuté oocysty sa vylučujú trusom do prostredia, kde však potrebujú 2-4 dni ,,vyzrieť“, aby boli schopné infikovať ďalšieho hostiteľa. Človek sa nakazí najčastejšie konzumáciou infekčného vajíčka (znečistené ruky) pri kontakte s mačkou alebo iným zvieraťom, ako aj konzumáciou surového mäsa, mlieka a vajec.  Vstupnou bránou infekcie je tiaž poranená pokožka a sliznice a kongenitálny prenos (na vyvíjajúci sa plod). Klinické príznaky hostiteľa závisia od lokalizácie parazita.

Giardióza (Giardia spp.)

Tieto jednobunkové parazity sa prichytávajú na povrch epitelových buniek tenkého čreva a na bunky žalúdka. Nákaza sa šíri kontaminovanou vodou a potravou. Je to najmä choroba mláďat. Ochorenie sa prejaví vo forme hnačky s obsahom hlienu bez krvi a zvýšeným obsahom tuku v truse. Pri chronickom priebehu sa hnačka môže striedať so zápchou.

Babezióza (Babesia canis, Babesia Gipsoni)

Babesia je jednobunkový krvný parazit, ktorý napáda erytrocyty a bunky retikuloendoteliálneho systému (RES). K ich prenosu dochádza prostredníctvom infikovaných kliešťov.

Vplyvom rozpadu červených krviniek a buniek RES sa uvoľňujú metabolity, ktoré narúšajú funkciu centrálnej nervovej sústavy, srdcovocievneho aparátu  a ďalších životne dôležitých orgánov.  Dochádza k poruche tvorby krvi, čo má za následok zníženie množstva kyslíka v organizme. Ten sa snaží deficit kompenzovať zvýšenou činnosťou srdca a pľúc, kedy hrozí edém pľúc. Je narušený metabolizmus,  acidobázická rovnováha, pričom dochádza k edému (opuchu) a krvácaninám  rôznych orgánov a tkanív. Charakteristická je horúčka a najmä poškodenie obličiek vplyvom poruchy krvného obehu a intoxikácie organizmu splodinami odumretých parazitov, čo má za následok vínovočervené až kokakolové sfarbenie moču. Súčasne sa môže vyskytnúť aj hnačka, plynatosť a žltačka kvôli zvýšenej deštrukcii erytrocytov. Toto ochorenie je často smrteľné, preto je potrebné včas zahájiť špecifickú terapiu proti pôvodcovi nákazy a intenzívnu podpornú terapiu na stabilizáciu pacienta. Ideálna je samozrejme prevencia a to pravidelným ošetrením psov antiparazitárnymi prípravkami a to najmä v infikovaných oblastiach.

Helminty (parazitické červy)

Pásomnice (Cestoda)

Významným zástupcom triedy Cestoda je Dipylidium caninum. Parazituje v tenkom čreve psa, mačky, líšky a príležitostne u človeka.  Dosahuje dĺžku tela 20-50cm a šírku 4mm. Medzihostiteľom sú blchy a švoly. Pes sa nakazí prehltnutím nakazenej blchy.  )Preto netreba podceňovať nie len pravidelné odčervovanie svojho miláčika, ale takisto ochranu pred vonkajšími parazitmi.

Hlístovce (Nematoda)

Škrkavky (Toxocara canis, T. cati, Toxascaris leonina)

Škrkavky sú belavé červy parazitujúce v čreve mäsožravcov. Zviera sa nakazí konzumáciou infekčnej larvy L3. Tá preniká z čreva do krvného obehu, ktorým sa dostane do pečene a pľúc a  a vracajú sa späť do čreva. Takto migrujú pri šteňatách do veku 3 mesiacov. Pri starším psoch sa larvy vracajú do čreva len zriedkavo. Ostávajú v pečeni, pľúcach, mozgu, obličkách a svaloch. Gravídnym sučkám sa larvy aktivizujú a prenikajú cez placentu do plodu. Šteňatá sa tak rodia nakazené. Cicajúce šteňatá sa môžu nakaziť taktiež larvami z mlieka matky.

V prípade T. cati sa plod nenakazí, avšak prenos je uskutočnený počas laktácie.

Klinické príznaky závisia od množstva parazitov v tele. Mláďatá nakazené ešte počas vnútromaternicového vývinu majú často oslabenú imunitu. V prípade silnej nákazy jedinec hynie niekoľko dní po narodení. Pri perorálnej nákaze môžu byť príznaky spojené s migráciou lariev jednotlivými orgánmi (kašeľ, výtok z nosa). Dospelé červy vyvolávajú v čreve občasné hnačky, zväčšený objem brucha a šteňatá zaostávajú v raste.

 

Dirofilarióza (Dirofilaria immitis) ,,srdcové červy“

Pohlavne zrelé D. immitis žijú v srdci a pľúcnych artériách, kde sa rozmnožujú a produkujú mikrofilárie, ktoré nachádzame v krvi. Vývinový cyklus týchto parazitov je viazaný na komáre. Tie pri cicaní krvi nasajú aj mikrofilárie. V tele komára sa pretvorí na infekčnú larvu L3 a pri ďalšom cicaní komár nakazí nového hostiteľa (psa, zriedkavo mačku). V ňom migrujú do spojivových tkanív, kde sa ďalej vyvíjajú a krvou sa dostávajú do srdca. Ochorenie a klinické príznaky vyvolávajú dospelé červy a to ochorenie srdcovocievneho aparátu, pľúc s následným vznikom edémov a ascitu (hromadenie tekutiny v brušnej dutine).

  1. repens parazituje v podkoží a jej mikrofilárie v koži, čo spôsobuje dermatitídy.

Nakoľko hranica výskytu Dirofilarií sa vplyvom klimatických zmien presúva zo Stredomoria stále severnejšie (už na územie Maďarska) , je najmä v letnom dovolenkovom období dôležité chrániť svojho psa špeciálnymi antiparazitárnymi prípravkami.